Architekt Miroslav Marko a JUDr. Tatiana Prokopová, advokátka a odborníčka na stavebné právo sa rozprávali o nových povinnostiach projektantov podľa nového stavebného zákona 25/2025.

Peter Beňuška, bývalý hlavný architekt Európskej komisie a mesta Bratislavy, sa s Miroslavom Markom rozprávali o iniciatíve Nový Európsky Bauhaus, architektonickej politike EK a o spoločenskej angažovanosti architektov.

Architekt Miroslav Marko a Ing. Daniel Hrčka odborník na fotovoltické a batériové systémy zo spoločnosti Viessmann sa rozprávali o výhodách a úskaliach fotovoltiky.

Architekt Miroslav Marko a Ing. Dušan Majer slovenský výrobca drevených a drevohliníkových okien Makrowin sa rozprávali o nových požiadavkách na okná odolné voči extrémnym prejavom počasia.

Architekt Miroslav Marko a predseda vedeckej rady Ústavu hydrológie SAV doc. Ing. Marek Sokáč, PhD. sa rozprávali o možnostiach zelenej infraštruktúry ako aj problémoch stokovej siete v Slovenských mestách.

Architekt Miroslav Marko a Ing. Peter Kubička zo spoločnosti PREFA sa v Centre adaptácie a odolnosti v Trnave rozprávali o mobilnej protipovodňovej ochrane domov a pozemkov.

Architekt Miroslav Marko a Branislav Siklienka, odborník na zelené strechy, sa v Centre adaptácie a odolnosti rozprávali o úlohe zelených vegetačných striech v meste,

Architekt Miroslav Marko a Ing. Peter Kuliaček, odborník na obnoviteľné zdroje zo spoločnosti Viessmann, sa rozprávali o tom ako sú tepelné čerpadlá cestou k energetickej triede A0

Myrmekológ, univerzitný pedagóg, predseda Slovenskej entomologickej spoločnosti Adrián Purkart sa s architektom Miroslav Markom rozprávali o tom ako trpí hmyz v poľnohospodárskej krajine

Architekt Miroslav Marko sa rozprával s inžinierom Martinom Pribilom o domoch krytých zemou. Prečo tieto domy majú vynikajúcu akumuláciu energie, vďaka ktorej potrebujú minimálne množstvo technológií. Aké dlhé je vykurovacie obdobie v takomto dome, ako prirodzene chladí v lete, prečo je dôležité aby sme ponechali zastavanú plochu domu prírode, a či sme schopní sa k prírode a k domom bez technológií vrátiť. Kedy sú lacnejšie ako bežné domy.

S architektom Miroslav Markom sa rozprávali o možnostiach smarthome riešení v kontexte adaptácie na klimatickú zmenu. Témou rozhovoru bolo ako sú inteligentné technológie dôležité pre pohodlie užívateľa domu, energetické úspory, kvalitu vnútorného prostredia a bezpečnosť. Taktiež nevynechali otázku či môžu byť inteligentné online technológie aj hrozbou pre užívateľa domu, a prečo je vhodné aby inteligentné riešenia neboli 100% závislé od internetu.

Miroslav Marko sa s Miriam rozprával o postavení krajinných architektov, o ich úlohe v procese navrhovanie odolnosti budov a miest voči klimatickej zmene, ako aj o iniciatívach na SKA smerom k štandardizácii služieb architektov a krajinných architektov. Epizóda o tom, že zeleň sa nemá navrhovať tak aby nebránila výhľadu na budovu, ale aby bola nedeliteľnou súčasťou architektonického diela adaptovaného na klimatickú zmenu, ako aj o tom že toto je úloha neľahká v pamiatkovo chránenom prostredí.

Architekt Miroslav Marko sa rozprával s architektkou Leou Rollovou o tom, že prístupnosť do budov je základným ľudským právom, o vyššej hodnote bezbariérových budov, o nutnosti zladenia vodopriepustných plôch modrozelenej infraštruktúry a požiadaviek bezbariérového navrhovania, o zavedení čestného prehlásenia architekta o bezbariérovosti budovy, ako aj o tom, že základnou obnovou smerom k bezbariérovosti musí prejsť celý bytový fond, keďže vzhľadom na sociálnu politiku štátu bude v budúcnosti stále viac seniorov opatrovaných vo vlastných bytoch.

Architekt Miroslav Marko sa rozprával s Ing. Tomášom Krchnákom o výzvach aj možnostiach požiarnej ochrany súvisiacich s adaptáciou na klimatické zmeny, kde nenabíjať elektrickú kolobežku, že o zelenú strechu s fotovoltickými panelmi sa treba starať, že hasiči musia mať možnosť fotovoltickú elektráreň odpojiť, ale aj o neaktuálnych normách zo sedemdesiatych rokov, ktorých zásadná zmena by pomohla usporiť náklady na požiarnu bezpečnosť stavby tým, že by zohľadnila potreby a možnosti 21. storočia.

O zelenom smerovaní úverového financovania udržateľných projektov a o vplyve architekta na schopnosť klienta získať v budúcnosti financovanie pre projekt sa architekt Miroslav Marko rozprával s Ing. Dankou Daubnerovou, ESG produktovou manažérkou.

O úlohe krajinných architektov v tvorbe prostredia, prehrievaní miest, modro zelenej infraštruktúre, chladení mesta, zeleni odolnej voči klimatickej zmene a spolupráci s verejnosťou pri navrhovaní mestských parkov.

Ovývoji a komplexnosti úloh architekta, o egu a strachu robiť veci inak, o budovaní dôvery v profesiu architekta, budovách ktoré si udržia hodnotu na trhu, a v neposlednom rade o potrebe funkčných nástrojov a inštitúcií podporujúcich budúcnosť udržateľnej architektúry.

O iniciatíve Klíma ťa potrebuje, znepokojení ľudí tak komplexnou témou akou klimatická zmena, o potrebe aktívnej mobilizácii verejnosti smerom k systémovým zmenám, ako aj o tom ako diskusiu o klimatickej zmene dostať z extrémne polarizovaných polôh.

Rozprávali sme sa o tom, že klimaticky odolné komunity nie sú len o adaptovanom fyzickom priestore, ale hlavne o angažovanosti, schopnosti prispôsobiť sa, komunikovať a spolupracovať. Hľadali sme odpovede na otázku prečo na Slovensku nefungujú komunitné formy bývania a výstavby a rozoberali ako veľmi nám chýbajú v spoločnosti vzájomná dôvera a sociálne zručnosti.

Rozprávali sme sa potrebe možnostiach ako zadržiavať dažďovú vodu v meste, ako zohľadňovať predpoveď počasia pri zadržiavaní dažďovej vody a o tom že vodozádržné opatrenia sú zároveň protipovodňové opatrenia.

Rozprávali sme sa o princípe sálavého vykurovania chladenia, vykurovaní stropom, regulácii a akumulácii tepla, o mokrých a suchých sálavých systémoch.

Rozprávali sme sa o tragickom stave vetrania školských tried, zdravotných rizikách a dôsledkoch nevyvetranej triedy, že kvalitne vyvetranou triedou možno znížiť chorobnosť detí o 30-50%. Vysvetlili sme ci prečo je nemožné z fyzikálneho a praktického hľadiska oknom vyvetrať školskú triedu dostatočne, že vzduch v triede je vydýchaný už po 15 minútach hodiny a prečo hladina CO2 ku koncu vyučovania prekračuje povolenú hranicu dvojnásobne. Toto video je zostrih pôvodnej diskusie,

Rozprávali sme sa o tragickom stave vetrania školských tried, zdravotných rizikách a dôsledkoch nevyvetranej triedy, že kvalitne vyvetranou triedou možno znížiť chorobnosť detí o 30-50%. Vysvetlili sme ci prečo je nemožné z fyzikálneho a praktického hľadiska oknom vyvetrať školskú triedu dostatočne, že vzduch v triede je vydýchaný už po 15 minútach hodiny a prečo hladina CO2 ku koncu vyučovania prekračuje povolenú hranicu dvojnásobne.

O nešťastí slovenského územného plánovania a potrebe nového urbanizmu pre adaptáciu na klimatickú zmenu. Prečo treba aby architekti ubrali zo svojho ega a podriadili tvorbu požiadavkám udržateľnosti.

O malom záujme o technické školstvo a schopnosti mladých ľudí kriticky vyhodnocovať informácie. Prečo treba zapálených a technicky zdatných architektov. O problematickom stave vzdelávania, uzavretosti univerzít a fakúlt a masovom odchode študentov do zahraničia.

O "žehlení peakov" vykurovania a chladenia, fázovom posune tepla v budovách s veľkou akumuláciou, potrebe zracionalizovať teplotu chladeného priestoru, zdravotných dôsledkoch a kvalitách priestoru pri chladení budovy namiesto chladenia vzduchu. O potrebe stavebných fyzikov a architektov so záujmom o energie.

O neistej budúcnosti cien energií a príprave domov na krízovejšie situácie. Prečo je obálka budovy prioritou návrhu, a prečo by sa projektanti nemali báť nových a prírodných materiálov.

Prečo je v kontexte klimatickej zmeny dôležitá akumulácia tepelnej izolácie a o to, že prírodné materiály dnes už môžu byť priemyselným certifikovaným štandardom použiteľným v masovom meradle, a nie len alternatívou pre ekologických nadšencov.

O vzťahu ekonomiky developerských projektov, zelených opatreniach a peknej architektúry. O tom, že biznis a ekonomika nesmie byť v v protiklade so zelenými témami, a že v spoločnosti nesmú byť vzájomne nekomunikujúce názorové tábory, lebo pri adaptácii na klimatickú zmenu sa potrebujeme vzájomne počúvať a prinášať riešenia, ktoré majú naozaj logiku a vychádzajú z faktov. Nemožno počúvať alternatívne pravdy, a aktivizmus by nemal byť mainstremom zelených riešení.

Prečo normy nezohľadňujú extrémy, ktoré sa stali bežným štandardom a bezpečnosti okien.

Prečo treba kvalitné systémové zmeny v oblasti dotáciách na zdroje tepla. Prečo má každý rakúsky starosta štiepkovač.

O potrebe kvalitného spaľovania, porovnanie s Rakúskom, a možnostiach fungovať nezávisle na zdroji tepla energie a o lokálnych zdrojoch.

Prečo treba adaptačné opatrenia uskutočniteľné a pre naše deti.

Prečo treba rozumieť dátam, byť zelený so zdravým rozumom a sústrediť sa viac na adaptáciu ako mitigáciu.

O dôležitosti a zdravotných výhodách lokálne produkovaných potravín.

O kontaminácii v priemyselne produkovanej zelenine. Prečo zmeny v stravovaní stoja na vzdelávaní deti.

Prečo by architekti mali udávať smer spoločnosti v adaptácii na klimatické zmeny. O slabom vzdelávaní v technických zariadeniach budov.

O generácii snehových vločiek a helikoptérových rodičoch. Prečo je psychická odolnosť mladých ľudí zásadná pre adaptáciu na klimatickú zmenu.

O klimatických psychických poruchách, úzkostiach a o hľadaní riešenia v transiliencii.

Prečo architekti prehliadajú nakladanie s vodou, a o ťažkom závese Slovenka za Európou.

O legislatíve v modrozelených témach, a základných princípoch nakladania s dažďovými vodami.

Prečo je adaptácia relevantnejšia ako mitigácia, o motivácii architektov a príležitosti na nový rast.

O tragickom stave vetrania v školských budovách.

Prečo by malo byť vetranie s rekuperáciou štandardnou výbavou budov na bývanie.

O histórii a dôležitosti vetrania so spätným získavaním energie.

Prečo je architektonický návrh rozhodujúci pri potrebe chladenia budovy, o kľúčovej úlohe architekta na energickú spotrebu budovy, a o vzdelávaní architektov o otázkach energií a TZB.

Ejektorové chladenie. Budúcnosť chladenia budov takmer bez potreby elektrickej energie?

V podcaste ADAPTUJ diskutujeme s odborníkmi a zaujímavými osobnosťami na tému: Adaptácia na klimatické zmeny a budovanie odolnosti. Rozprávame sa o tom, prečo klimatické zmeny treba brať vážne, ale aj prečo nie je správne šíriť paniku a podnecovať klimatickú úzkosť. Vážnu, avšak optimistickú melódiu pre podcast o adaptácii na klimatické zmeny pre nás zložil a nahral Martin MAOK Tesák. Za čo mu zo srdca ďakujeme.